Kristínka iba spí - Peter Nagy

Kristínka by mala dnes už o dva roky dlhšie vlasy

a plač mi skáče do slov vieš, keď zas a znova premietam si,

ako visí prichytená v trhlinách vysokých brál

nikto nezachytí tvoje laná keď sa rútiš s kolmých skál.

Bol som pri nej dole hneď, kým jej výkrik doznel v ozvenách

a za viečkami našiel tlieť dve zľaknuté svetielka.

Čo sa robí v mojich žilách, o to sa nik nestaral,

nikto nezachytí tvoje laná, keď sa rútiš s kolmých skál.

Spíš Kristínka, snáď len spíš,

neverím poď a vstaň,

ten pád bol možno len klam.

Spíš Kristínka, snáď len spíš,

ty musíš hore ísť,

k oblakom sme už na dotyk.

Ty si jediná, z nás, tak blízko pri oblakoch.

Ty si jediná, z nás, tak blízko pri oblakoch,

pri oblakoch.

Vydýchla mi v náručí a odvtedy sa podvádzam,

že Kristínka snáď iba spí, že ticho za ňu rozpráva.

Tak sa platí, za to že mladá chcela vidieť z výšky brál,

nikto nezachytí tvoje laná, keď sa rútiš s kolmých skál.

Spíš Kristínka, snáď len spíš,

neverím poď a vstaň,

ten pád bol možno len klam.

Spíš Kristínka, snáď len spíš,

ty musíš hore ísť,

k oblakom sme už na dotyk.

Ty si jediná, z nás, tak blízko pri oblakoch.

Ty si jediná, z nás, tak blízko pri oblakoch,

pri oblakoch.