Atlantída - Miro Žbirka

Zem pradávnych sĺnk v chladnom tieni tajomstiev,

na mapách jej dávno niet,

zem pradávnych sĺnk, nepoznáš jej žalospev,

more nevydá viac ten svet.

Pod hladinou spí kameň s tvárou naveky

v nehybnom tieni rias

a milenci sú si v tej hĺbke ďalekí,

s rukou sa míňa vlas.

Zem stratených sĺnk, v oknách blúdia oči rýb,

tam hlboko niet kam ujsť,

zem stratených sĺnk, v oknách blúdia oči rýb,

hľadajú klúč od úst.

Pod hladinou spí kameň, tvár a testament

v nehybnom tieni rias,

čas zostal tu stáť, očami hviezd sa díva kvet,

v tej hĺbke je niečo z nás.

|: Nepovie nám však viac kde mŕtvi v ňom bývajú,

nepovie nám však viac čo mestá v ňom skrývajú. :|