Ako obrázok - Moroslav Žbirka

1.Najkrajšia si, keď si češeš vlasy,

tuším zakryjú tvoj štíhly pás,

zrkadlo už odpovie ti asi,

že sa krásnym ženám podobáš.

Najkrajšia si, keď sa trochu potkneš

o ten kameň, čo tu v ceste stál,

vždy, keď sa ma v takej chvíli dotkneš,

v duchu dávam vďaku rodu skál.

Najkrajšia si, keď si dávaš blúzku,

kvitnú ti v nej kvety priesvitné,

v takej chvíli zabúdam vždy na poučku, ,

čo sa môže, čo nemôže v tme.

Najkrajšia si, keď mi dávaš "zbohom",

keď ťa vietor krásnu nesie preč,

a keď som už sám za prvým rohom,

spomalím, a ty ma dobehneš.