Akokoľvek - Jana Zubajová

Občas som sám sebe bremenom,

viem o tom, nie som tým, kým by som mohol byť.

Občas, keď kráčam nad priepasťou,

preblesne mi mysľou, či ma aj tentoraz zachytíš, C

Či ma zachytíš. C

Koľkokrát som už padala,

padala, zdvihli ma tvoje silné ruky.

Koľkokrát som na teba volala,

volala, dúfala, že ťa tam v diaľke uvidím, C

že ťa uvidím. C

Akokoľvek ďaleko som zašiel,

vždy si ma našiel, vždy si ma našiel.

Ak som ti to ešte nepovedal,

si láskou môjho života.

Sám vieš ako dlho som blúdil, 

túžil, kým si mi do srdca nevstúpil.

Ak som ti to ešte nevyznal, dávaš mi význam.

Voláš ma zdolať chodníky neschodné,

Vedieš ma verne po tajomných cestách.

Srdce sa opäť zachvelo vo mne,

čože je človek, že v noci aj vo dne naň pamätáš, C

že naň pamätáš. C

|: Akokoľvek ďaleko som zašiel,

vždy si ma našiel, vždy si ma našiel.

Ak som ti to ešte nepovedal,

si láskou môjho života.

Sám vieš ako dlho som blúdil, 

túžil, kým si mi do srdca nevstúpil.

Ak som ti to ešte nevyznal,

dávaš mi význam, dávaš mi význam. :|

|: Ty si prišiel, aby si zostal

a do mojich rán si votkal zlato.

Neviem ako, mám srdce plné svetla.

Keď môj život visel nad priepasťou,

ty si povedal, už vidím víťazstvo,

máš srdce plné, máš srdce plné svetla. :|